Ne/potrebujeme pravidlá?!

Existujú pravidlá? A je vôbec termín „pravidlá“ namieste? Predsa je to len pre kreatívca dosť skľučujúci a obmedzujúci pojem. Sú teda vôbec potrebné? Ak aj áno, do akej miery sa nimi musíme bez rozdielu profesie riadiť? Pýtal som sa sám seba, keď som uvažoval o výbere témy diplomovej práce.
Vedel som, že sa púšťam do plytkých dizajnérskych vôd a môžem uviaznuť v zavretej knihe. Totižto, táto  problematika sa stretáva s rôznymi a niekedy až diametrálne odlišnými názormi. Typografická úprava nie je exaktná veda a je utopické myslieť si, že existuje spôsob, ako ušiť pravidlá pre potreby každej profesie. Nie je to gramatika, aj keď častokrát sa o ňu sadzba textu opiera. Avšak aj napriek tomu si myslím, že akousi gramatikou pre dizajnéra predsa len je. Rovnako ako nenapíšeme vybrané slovo „riba“, tak isto nedáme na konci vety medzeru pred výkričník. Otázkou ostáva, do akej miery sa pravidlami, či lepšie, odporúčaniami riadiť.
Platí aj v tomto prípade staré obligátne tvrdenie, že pravidlá sú nato, aby sa porušovali? Podľa môjho názoru nie je nutné, aby sme sa pravidiel a ich porušenia báli. Ak ich dobre poznáme, tak pre nás v podstate neexistujú. Možno je tento názor zvláštny, ale pokúsim sa ho vysvetliť.
Čomu teda pravidlá podliehajú? Podľa mňa týmto faktorom: gramatike, estetike, konceptu a možno tak neodborne, ale podľa mňa aj zdravému rozumu. Je jasné, že rôzne profesie majú pomyselný hodnotový rebríček nastavený rozdielne. Právnik sa opiera v prvom rade o gramatiku a normy. Aj dizajnér pri sádzaní detskej literatúry si samozrejme ctí gramatické kritériá, ale podstatnejší je estetický zážitok a cieľ, ktorý nastavil autor. To, ako má výsledné typografické dielo na čitateľa pôsobiť, sa dá sadzbou ovplyvniť. Ak chceme zrýchliť čítanie, snažíme sa znížiť počet spätných sakád (pohyby oka na už prečítaný text). To dosiahneme iba vtedy, ak textu čitateľ rozumie a sadzba je logicky a estetiky čistá. Ak je naším zámerom čitateľa nahnevať, vysádžeme text bustrofedónom. Vynikajúcim príkladom je aj kniha od Paula Feltona, The Ten Commandments of Typography: Type Heresy. V knihe autor na príkladoch ukazuje desať typografických dogiem, no v druhej časti knihy ich zámerne porušuje, aby poukázal na rozdiele pôsobenie textu, a teda na rôzny typografický zámer.

Mojím zámerom je venovať sa odporúčaniam, ktoré spadajú skôr do oblasti mikrotypografie, čiže drobným typografickým detailom na úrovni jednotlivých znakov. Interpunkcia, znaky, symboly, čísla, medzery a pod. zamotali hlavu nie jednému dizajnérovi. Literatúry je v tejto oblasti veľmi málo, a je častokrát veľmi strohá
a normatívna. Mojou snahou nebolo len zozbierať existujúce odporúčania, ale aj odôvodniť ich použitie. Pri analýze som viackrát narazil na konflikt s pravidlami slovenského pravopisu, tie však často nekorešpondujú s estetickými hodnotami, niekedy im dokonca chýba logika.